Tienisté miesta na záhrade nemusia zívať prázdnotou a pôsobiť nudným či fádnym dojmom. Vďaka vybraným druhom okrasných rastlín môžu byť takisto živé a pekne sfarbené. Stačí si vybrať správne trvalky do tieňa a dekorovať nimi každý kút exteriéru, ktorý sa ukrýva pred slnečnými lúčmi.
Trvalky do tieňa potrebujú minimum svetla
Aj keď ponuka okrasných rastlín vhodných na pestovanie v tieni je v porovnaní s trvalkami na slnko omnoho menšia, záhradkári majú pri voľbe druhov otvorené možnosti. Vyberať si môžu z viacerých rodov a množstva druhov, ktoré do týchto rodov patria. Nechýbajú medzi nimi ani druhy, ktoré zvládnu aj polohu v polotieni s menšími dávkami svetla. Všetky trvalky do tieňa potrebujú trochu denného svetla, no to by malo byť čo najviac rozptýlené. Priame slnko je pre ne škodlivé a už pár hodín priameho slnečného svetla môže viesť k ich poškodeniu, v horšom prípade rovno k úhynu.
Kde všade sa dajú pestovať trvalky do tieňa?
Výber polohy nie je jediný faktor, ktorý ovplyvňuje rast, rozkvet a celkovú prosperitu trvalky do tieňa. Jej zdravie a estetický vzhľad závisí od ďalších podmienok, v akých sa pestuje, napr. od typu pôdy, jej priepustnosti či hodnoty pH. Samotná poloha však určuje, kde dané trvalky do tieňa môžu, resp. nemôžu byť pestované. Vhodnými miestami sú akékoľvek časti záhrady, kde nepreniká priamy slnečný svit. Najčastejšie ide o záhony pod stromami s hustou korunou, pri živom plote a pri múre domu alebo nejakej záhradnej stavbe. Vybrané trvalky do tieňa sa môžu pestovať aj na tmavších miestach na balkóne alebo na terase.
Najkrajšie a najodolnejšie trvalky do tieňa
Jazyčník (Ligularia)
Stredne vysoká okrasná rastlina so žltými kvetmi a veľkými lopúchovými listami nie je typická trvalka do tieňa. Pri správnej starostlivosti prežije aj na presvetlenom stanovisku. V takom prípade bude vyžadovať pravidelnú zálievku, ktorú v tieni nepotrebuje. Ak sa posadí do vlhšej zeminy bohatej na živiny, vystačí si s vodou zo zrážok. Pôda by mala byť čo najviac priepustná, aby sa korene zbytočne nepremáčali.
Rododendron (Rhododendron)
Hybridy a vyšľachtené rododendronové odrody sú prispôsobené životu na slnku. O pôvodných druhoch to neplatí. Tie sa v domácej Ázii odjakživa pestovali na tienistých miestach, prípadne v polotieni so slabším prienikom svetla. Práve tieto podmienky pomáhajú rododendronu rýchlejšie rozkvitnúť a kvetom udržiavať sýtejšiu farbu. K zdravému rastu ešte potrebujú kyslejšiu zeminu a občasnú zálievku. Intenzita zálievky závisí od konkrétnej odrody a jej veľkosti.
Papraď (Dryopteris)
Paprade patria medzi najodolnejšie a najtrvácnejšie trvalky do tieňa. V záhradách sa objavujú viaceré druhy, ktoré sa odlišujú najmä vzhľadom listov a veľkosťou rastliny. Zaujímavo tvarované tmavozelené listy ozdobia ktorýkoľvek kút záhrady, ktorý sa nachádza mimo dosahu slnečného svetla. Papraď sa zvykne pestovať ako samostatný solitér alebo ako súčasť skupinovej výsadby viacerých druhov rastlín. Jej najväčším plusom sú minimálne nároky. Nielenže nemá špeciálne nároky na pôdu, nevyžaduje ani zálievku a hnojenie. Polieva sa len pri dlhodobom období bez zrážok.
Astilba (Astilbe)
Rastlina, ktorej výška pri niektorých druhoch dosahuje až do 180 cm, sa nedostala medzi najkrajšie trvalky do tieňa náhodou. Jej najväčšou prednosťou sú nádherné kvety, prevažne bielej alebo ružovej farby v závislosti od odrody, ktorých tvar pripomína vianočný stromček. Do plnej krásy rozkvitajú len pri pestovaní v tieni alebo v polotieni. Obľúbená okrasná rastlina síce prežije aj na slnku, no slnečné svetlo spomaľuje jej rozkvet.
Tiarella (Tiarella)
Približne 40-centimetrová kráska s výrazne tvarovanými bielymi kvetmi k nám prišla až zo Severnej Ameriky. Podobne ako doma v zámorí, aj v našich záhradách sa pestuje v tieni až v prítmí. K zdravému rastu potrebuje aj dostatok vlahy. Tá je dôležitá pre udržiavanie sviežeho zeleného sfarbenia listov, ktoré na jar a počas jesene naberá slabo-červené odtiene. Tie vyniknú najmä v skupinovej výsadbe alebo v záhonoch pod stromami.
Zimozeleň (Vinca)
Do rodu zimozeleň nepatrí ani 10 druhov. Aj to robí z rastliny so vždyzeleným vzhľadom vzácnu okrasnú trvalku, ktorá sa u nás pestuje dosť málo. Aj keď v pôvodných podmienkach, ktoré má vo viacerých štátoch severnej pologule, zvykne rásť vo vlhších a svetlejších lesoch, tunajší záhradkári po nej siahajú ako po tieňomilnej rastline. S jej pestovaním nie sú žiadne problémy. Stačí jej trochu vlahy a výživnej pôdy, za čo sa odvďačí atraktívnymi levanduľovo-modrými kvetmi. Tie sa na rastline s tmavozelenými listami so zlatým okrajom objavujú už v polovici apríla.
Hosta (Hosta)
Nie každý druh patriaci do rodu hosta sa cíti v tieni dobre. Botanici považujú za teplomilné rastliny len tie, ktoré majú tmavšie sfarbenie listov. Práve listy sú indíciou, ktorá pomáha pestovateľom pri výbere správneho druhu. Takéto nepísané pravidlo sa dá uplatniť aj pri iných druhoch, no neplatí vždy. Viaceré rastliny sa môžu pestovať na slnku napriek tomu, že majú tmavšie listy. Ani listy hosty nemajú celkom tmavú farbu. Elegantná svetlá textúra však rastline nebráni, aby patrila medzi najviac pestované trvalky do tieňa v našich záhradách.
Krotónovec: Tropický elegán vo farbách jesene
Viete, ako sa správne pestuje krotónovec? Ako často vyžaduje krotónovec zálievku? Aké by mali byť optimálne intervaly hnojenia? Choroby…
Ako trvalky do tieňa sa dajú pestovať aj niektoré z našich tradičných druhov. Príkladom je alchemilka, pľúcnik, pakost či iné rastliny, ktoré sa bežne objavujú v tunajších lesoch alebo na lúkach. Niektoré z týchto rastlín majú aj liečivé účinky, čo z nich nerobí len okrasné, ale aj praktické živé doplnky do záhrady.
Autor textu: Róbert Bosák
