Pestovanie baklažánu v 10 krokoch

Baklažán nepatrí medzi jedny z najobľúbenejších plodín náhodou. Stabilné miesto na záhradách si získal z viacerých dôvodov. Okrem toho, že si nachádza široké uplatnenie v kuchyni, po ňom mnohí záhradkári siahajú kvôli jednoduchému spôsobu pestovania. Ten sa dá zvládnuť v niekoľkých krokoch.

Pestovanie baklažánu sa dá prirovnať k paprike alebo k paradajkám. Aj v tomto prípade ide o jednoročnú letničku, ktorá k hojnej úrode potrebuje iba správnu polohu a trochu základnej starostlivosti. Výsledkom budú chutné a zdravé plody s pomerne nízkou kalorickou hodnotou, na ktorých si nielen pochutnáme. Ich konzumáciou doprajeme telu aj prísun istých vitamínov a minerálov.

Odkiaľ baklažán prišiel a prečo sa pestuje?

Kde všade je pestovanie baklažánu možné?

Vonku na záhrade

Baklažán je rozkonárený druh zeleniny, ktorý rastie do výšky 1,5 m. Aj preto je najlepšou polohou na pestovanie otvorené priestranstvo na záhrade.

V skleníku

Záhony s oválnymi plodmi nám môžu vyrásť aj v skleníku. V ňom sa dá udržať vyššia teplota aj v chladnejších obdobiach, čo praje rýchlejšiemu dozrievaniu plodov.

Doma v kvetináči

Pestovanie baklažánu je možné aj doma v interiéri. V takom prípade ale nepôjde o hojnú úrodu. Na parapete v izbe sa totiž pestujú skôr vyšľachtené odrody s malým vzrastom.

10 krokov, ako zvládnuť pestovanie baklažánu

1. Výber vhodného miesta

Na začiatku procesu pestovania baklažánu je výber polohy. Ako južanská teplomilná plodina ocení čo najviac presvetlené stanovište. Pri výbere polohy zaváži aj to, ako bola pôda predtým využívaná. Vyhnúť by sme sa mali sadeniu na miestach, kde boli rajčiny alebo zemiaky. Vhodné je sadiť tam, kde rástla skorá zelenina ako šalát či reďkovka.

2. Jesenná príprava pôdy

Napriek tomu, že baklažán sa vysádza na jar, pôda, do ktorej ho budeme sadiť, sa môže začať pripravovať už počas jesene. V rámci tohto kroku sa postaráme o to, aby sme priestor na pestovanie baklažánu vyčistili od lístia, buriny aj zvyškov zeleniny, ktorá tam bola pestovaná predtým. Následne pôdu pohnojíme napríklad maštaľným hnojom, ktorý zemine poskytne potrebné živiny.

3. Predpestovanie priesad

Viacero záhradkárov vysádza baklažán z vopred pripravených priesad. Tie sa začínajú pripravovať v januári alebo vo februári. Do téglikov alebo debničiek sa vysádzajú vo forme naklíčených semienok, prípadne použijeme pripravené osivo. Z neho po pár týždňoch vyrastú malé priesady, ktoré sa môžu v máji presadiť na záhradu.

4. Jarná príprava pôdy

V čase, keď nám rastú priesady, môžeme začať s jarnou prípravou pôdy. Tá vyžaduje najmä úpravu hliny po zime. Pôdu opakovane prehrabeme, čo by sme mali urobiť aspoň 2 týždne pred výsadbou priesad. Počas týchto dní nezabúdame na čistenie pôdy od buriny.

5. Označenie výsadby

Prípravu pôdy pred výsadbou ukončíme označením pozícií, kam sa umiestnia priesady. Pri ich rozmiestnení by sme mali dodržiavať vzdialenosti, ktoré dosahujú okolo 30 centimetrov pri pestovaní v riadkoch a cca 50 centimetrov pri pestovaní v úponoch. Na dané miesta potom môžeme zapichnúť paličky, prípadne ich označiť akýmkoľvek iným viditeľným spôsobom.

6. Vysádzanie priesad

Po príprave pôdy prichádza na rad samotná výsadba. Na označených miestach vyhĺbime jamky, ktoré výdatne polejeme. Baklažán sa totiž odporúča vysádzať vždy do premočenej zeminy. Do týchto jamiek následne vložíme jednotlivé priesady a následne ich prikryjeme nahromadenou hlinou.

7. Polievanie baklažánu

Baklažán si potrpí na dostatok vlahy, takže polievať musíme často a v pravidelných intervaloch. Platí to počas celého vegetačného obdobia až po záverečné dni, kedy dozrievajú plody. Sucho je totiž pre kvety aj samotné plody likvidačné a pri nedostatku vlahy začnú opadávať.

8. Hnojenie baklažánu

Okrem dostatku vlahy si baklažán potrpí aj na dostatok hnojiva. To môžeme aplikovať hneď po výsadbe, pričom s hnojením pokračujeme v častých intervaloch aj v priebehu vegetačného obdobia. Odporúča sa vsadiť na tekuté hnojivá, ktorých aplikáciou sa do pôdy dostane čo najviac živín.

9. Regulovanie plodov

Ak bude baklažán rodiť nadpriemerne, môžeme pristúpiť k regulácii plodov. V praxi to znamená, že na jednej rastline necháme maximálne 6 až 8 plodov. Tým im vytvoríme priestor, aby mohli dozrieť do najväčších možných rozmerov. Zároveň nebudú pre rastlinu záťažou, čím sa predíde jej zlomeniu.

10. Zber plodov

Po úspešnom vypestovaní prichádza záverečný krok. Tým je zber plodov, ku ktorému dochádza zhruba mesiac po odkvitnutí. To sa môže udiať kedykoľvek od júla až do neskorej jesene, čo závisí od rýchlosti rastu. Pomôckou pre načasovanie zberu je fialové sfarbenie a mäkká dužina.

Pestovanie špargle krok po kroku

Pestovanie špargle je dlhodobým procesom… Viete, ako pripraviť pôdu na pestovanie špargle? Ako a kedy by ste mali špargľu sadiť?

Pestovanie špargle…

Po zbere máme niekoľko možností, ako baklažán spracovať. Pozor však na spôsob, akým ho do jedálnička zahrnieme. Baklažán sa totiž kvôli obsahu solanínu nesmie konzumovať surový. Pri tepelnom spracovaní sa ale úplne rozloží a z chutného plodu bude zdravý doplnok výživy.

Autor textu: Róbert Bosák