Nielen živočíšna ríša má svojich predátorov. Niekoľko sa ich nájde aj v tej rastlinnej. Napriek tomu, že ide o anomáliu, ktorá nie je vo svete flóry vôbec bežná, botanikom sa za viac ako 250 rokov rozsiahlych výskumov podarilo objaviť už vyše 600 mäsožravých druhov.
S postupným objavovaním nových druhov rastie aj záujem o pestovanie mäsožravých rastlín. Niektoré druhy sa už dokonca stávajú stálicou na záhradách alebo aj priamo v interiéroch. To zároveň búra mýtus, že mäsožravé rastliny sú pre človeka nebezpečné a ich pestovaniu by sa mal vyhýbať.
Čím sú mäsožravé rastliny typické?
Ako sa rastliny stanú mäsožravé?
Prechod rastlín na živočíšny zdroj potravy je prirodzenou odpoveďou na ich snahu prežiť. Jednotlivé druhy totiž žijú v podmienkach, kde nemajú dostatočne výživnú pôdu, resp. z nej živiny nedokážu čerpať. Postupne sú tak nútené hľadať nejaké iné zdroje obživy. V mnohých prípadoch je jedinou možnosťou práve živočíšna potrava, na ktorej konzumáciu sa daný druh adaptuje.
Čím sa mäsožravé rastliny živia?
Zdroj potravy mäsožravých rastlín je dosť pestrý. Ani tie najväčšie druhy však nemajú lapacie orgány prispôsobené na konzumáciu väčších živočíchov. Preto nie sú pre ľudí alebo domáce zvieratá nebezpečné. Vo väčšine prípadov sa dokonca živia iba hmyzom. Pre väčšie druhy sú obživou aj žaby, jašterice či malé hlodavce. Nič väčšie skonzumovať nedokážu. Pri pokusoch o ulovenie väčšieho živočícha sa dokonca ich lapacie orgány poškodzujú, dôsledkom čoho je takáto rastlina zbavená schopnosti loviť a tým je vystavená postupnému úhynu.
Ako prebieha lov a konzumácia?
Spôsob lovu koristi a jej následná konzumácia je podobná u všetkých druhov. Líšiť sa môžu akurát veľkosťou lapacích orgánov, ich pohyblivosťou a časom potrebným na lov aj následné spracovanie chytenej potravy. Základom celého procesu lovu je lapací orgán, ktorý priťahuje hmyz alebo drobné stavovce, či už vylučovanými látkami alebo samotným vzhľadom. Korisť je chytená pohybom lapacej pasce na tele rastliny alebo prilepením na listy. Rastlina ju potom začne pomaly konzumovať a pomocou proteázy z nej štiepiť bielkoviny potrebné pre výživu.
U nás je zatiaľ známych 7 druhov
Podobný spôsob lovu a konzumácie prebieha aj u 7 druhov, ktoré boli objavené v našej voľnej prírode. 3 z nich patria do rodu bublinatiek, 2 zástupcov má v našich končinách rod rosičiek a tučníc. Všetky uvedené druhy sú menšieho vzrastu a živia sa prevažne hmyzom. Podobne ako drvivá väčšina mäsožravých rastlín, aj tieto druhy sa objavujú v pôdach chudobnejších na výživné látky, čo z nich zároveň robí dobre odolné rastliny, ktorým sa bude dariť aj doma na záhrade, prípadne rovno v interiéri.
Najviac pestované „mäsožravky“
Rosička
Na domáce pestovanie je vhodných hneď niekoľko druhov rosičiek. Napriek tomu, že 2 z nich rastú aj u nás vo voľnej prírode, pestovatelia siahajú skôr po exotických druhoch s africkým či ázijským pôvodom. Obľúbené sú najmä kvôli malému vzrastu s výškou od 5 do 15 cm, vďaka ktorému sa hodia do ktorejkoľvek izby. Plusom je aj minimálna starostlivosť, ktorú vyžadujú.
Poloha
Ako rastliny milujúce dostatok svetla a tepla sa zvyknú pestovať priamo na okne, čo im zaručí potrebné dávky svetla po celý rok. Pri výbere polohy by sme sa mali vyhnúť miestu, kde môže prenikať prievan.
Teplota
Ak chceme rosičke dopriať čo najoptimálnejšie podmienky, mali by sme ju držať v miestnosti, kde letné teploty dosahujú od 20 do 25 °C. V zime si vystačí s izbovou teplotou okolo 15 až 20 °C.
Substrát
Pri výbere pôdy môžeme vsadiť na rašelinu, prípadne ju zmiešať s perlitom. Táto kombinácia sa postará o to, aby bola pôda dobre priepustná a tak zaistila pre rosičku dostatok potrebnej vlahy.
Starostlivosť
Práve dostatok vlahy je základom celého pestovania. Každá rosička potrebuje žiť vo vlhšom prostredí. Substrát by mal byť neustále vlhký, no so zálievkou by sme to nemali preháňať. Na polievanie je najlepšia dažďová voda.
Tučnica obyčajná
Tento druh patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce tučnice na severnej pologuli. Purpurovými až modro-fialovými kvetmi zdobí aj našu prírodu. Najčastejšie ju môžeme vidieť v Národnom parku Veľká Fatra, kde rastie vo vyšších polohách. Ako menšia rastlina s výškou do 15 cm sa však pestuje aj doma v interiéroch.
Poloha
Kým exotické tučnice vyžadujú priame slnečné svetlo, tučnica obecná ocení polohu ďalej od okna. Ako svetlomilná rastlina ale nesmie byť v tieni, preto sa ju odporúča pestovať na vyvýšenom mieste v dostatočne presvetlenej izbe.
Teplota
Bežná izbová teplota na úrovni 20 až 22 °C je pre tučnicu priam ideálna. Problémy s jej pestovaním nebudú ani počas zimy. Stačí udržiavať izbovú teplotu na úrovni od 15 do 20 °C.
Substrát
Podobne ako rosičke, aj tučnici vyhovuje substrát, v ktorom je zmiešaná rašelina s perlitom. V tomto prípade však môže byť perlitu o niečo viac ako rašeliny. Pripravenú pôdu následne dáme do plastového kvetináča, ktorý je na pestovanie tejto rastliny najvhodnejší.
Starostlivosť
Hnojenie ani chemické ošetrovanie proti škodcom nie je nutné, takže v rámci starostlivosti sa stačí sústrediť na správny spôsob polievania. Tučnica obecná nepotrebuje mať neustále mokrý substrát, takže polievať stačí 2 až 3 dni po vyschnutí zeminy v kvetináči.
Mucholapka podivná
Z rodu mucholapiek je zatiaľ známy iba jeden druh, ktorým je práve mucholapka podivná. Tá sa preslávila najmä spôsobom lovu hmyzu, ktorý loví v pohybe počas jeho lietania či lozenia. Na tento spôsob lovu využíva časť listu, ktorá hmyz rýchlo zovrie a začne rozkladať. Zrejme aj to je dôvodom, pre ktorý je táto 5 až 12 cm vysoká aj široká rastlina taká obľúbená.
Poloha
Vlhkosť okolo 40 až 80 % a poloha na priamom slnečnom svetle, viac toho k rastu nepotrebuje. Keďže ide o rastlinu s vynikajúcou odolnosťou, pestovať sa môže aj vonku, no koncom jesene ju treba zazimovať, napríklad ihličím alebo netkanou textíliou.
Teplota
Napriek zazimovaniu môžu byť mrazy pre mucholapku smrteľné. Preto je lepšie, ak zimu strávi v skleníku s teplotou 5 až 8 °C. Pri interiérovom pestovaní jej môžeme dopriať zimnú izbovú teplotu okolo 15 °C. V lete môže teplota poskočiť aj na 22 °C.
Substrát
Pri mucholapke nie je potrebné miešať rašelinu s perlitom. Ten vnáša do zeminy vyššie množstvo živín, na ktoré nie je zvyknutá. Pri pestovaní si tak vystačí len s rašelinou.
Starostlivosť
Aj mucholapka sa zaobíde bez hnojenia a chemického ošetrovania. Potrebuje však pravidelnú zálievku. Polievať je potrebné hneď po vyschnutí zeminy. Substrát totiž musí byť neustále zvlhčený.
Ďalšie obľúbené mäsožravé druhy
Krčiažnik
Len 5-centimetrová rastlina si nesie názov podľa listov pripomínajúcich visiace vázy. Tie neplnia iba okrasnú funkciu, kvôli ktorej je táto mäsožravka vhodná na stoly alebo parapety pestovaná stále viac. V listoch je ukrytá tekutina, v ktorej krčiažnik topí svoju korisť a následne ju rozkladá.
Bublinatka
Podľa tvarov lapacích orgánov na lovenie hmyzu je pomenovaná aj bublinatka. Tá rastie po celom svete vrátane našej časti Európy. Do záhrad sa dostáva vďaka atraktívnym žltým kvetom a rýchlemu rastu, ku ktorému nepotrebuje takmer žiadnu starostlivosť.
Saracénia
Severoamerický rod zahŕňa 11 známych druhov. Tie najvyššie rastú do výšky 70 cm, čo robí zo saracénie rastlinu vhodnú do exteriérov. V tých prežije aj počas zimy, nakoľko ide o mäsožravku obľubujúcu chlad a vlhkosť.
Ako pestovať kalanchoe v interiéri?
Poznáte izbovú rastlinu s názvom kalanchoe? Akú starostlivosť si vyžaduje táto exotická izbová rastlina? Aké druhy kalanchoe poznáme?
Druhov, ktoré si nachádzajú cestu do našich domácností, postupne pribúda. Ich počet bude rásť aj naďalej. Najnovšie výskumy totiž prichádzajú so zaujímavými zisteniami o liečivých účinkoch niektorých druhov, ktoré sa podľa všetkého budú môcť využívať ako prírodné lieky.
Autor textu: Róbert Bosák
